Po pár dňoch sa hlásim s pokračovaním článku o mojich zábavných historkách zo školení z tohto mesiaca. Ak ste nečítali tú prvú, nájdete ju tu. A teraz poďme ďalej...ako vyzeralo školenie Core v Prahe? Keďže sa venujem aj posilňovacím hodinám Toning Interval (mimochodom, navštíviť ich môžeš každú stredu o 19:30 ), vzdelávať sa treba aj v tejto oblasti. Poďme teda na to...

Keďže v piatok som bola na kurze Pro skills v Bratislave a v sobotu o 9:00 už začínalo školenie Core v Prahe, čakala ma cesta do Prahy. Ale verili by ste, že takmer žiadne nočné spoje do Prahy nejazdia? Ani autobus, ani vlak... Horko- ťažko som sa dopátrala ku spoju, ktorý išiel o pol tretej v noci a okolo pol siedmej ráno mal príchod do Prahy. Zdal sa to byť dobrý spoj, ale len dovtedy, kým mi pani za okienkom na autobusovej stanici nepovedala, že lístok naň sa nedá vopred kúpiť a na stanici mám byť o hodinu a pol skôr pred príchodom autobusu. Totižto tento autobus mal ísť až z Bulharska a preto nevedeli presne určiť jeho príchod do Bratislavy. Uuuuf...inú možnosť som nemala, na aute som sama ísť nechcela a preto som si povedala, že to teda skúsim a od polnoci do pol tretej budem čakať na stanici, aby som mohla precestovať celú noc a ráno sa ocitnúť v Prahe.

O polnoci sme sa teda s Peťom vybrali na autobusovú stanicu v Bratislave. Ešteže som tam nebola sama, lebo podivnými ľuďmi sa to tam len tak hemžilo. Neviem, či akurát mal prísť nejaký spoj, ktorý ide priamo na Luník 9, ale miestami som mala taký pocit. Asi po 10-tich minútach čakania na autobus, zrazu nejaký prišiel. Nešiel síce na Luník 9 a nevzal všetkých tých podivných občanov, ale išiel do Prahy. Paráda! Nebol to vôbec môj, ale nejaký čo mal trojhodinové meškanie...nevadí. Pusu manželovi a ide sa. Keď som však mala vystupovať v Prahe a hodinky ukazovali 5:10, pýtam sa šoféra: "toto je jediná vaša zastávka v Prahe?" Totižto, nechcela som veriť, že už sme v Prahe a ja mám o takomto čase vystúpiť z teplučkého autobusu a do deviatej robiť...neviem čo robiť. Veru bola. Tak som si vystúpila a studený vzduch ma pekne prefackal a prebral z môjho "hlavypadajúceho" autobusového spánku. Našťastie, autobusová stanica v Prahe sa s tou našou v Bratislave nedala ani porovnať a tak som si na nej pekné dve hoďky počkala. Prečítala nový Fit štýl, zjedla nabalené raňajky, kúpila si teplý zelený čaj...a ubehlo to ani neviem ako. A potom (pre prípad poblúdenia) som si vzala taxík na miesto činu a školenie sa mohlo začať...

Aj keď to môže vyzerať tak, že nás tam učili nejaké magické začarovávanky...nebolo to tak .

Aj keď si možno myslíte, že nás tam bili...nebolo to tak

A aj keď si náhodou ešte chcete myslieť, že tento kurz vyzerá veľmi zvláštne...nebolo to tak .

Naučili sme sa veľa nových, často kontroverzných informácií...a po tomto kurze som mala pocit, že s precvičovaním končím (občas sa mi to po kurzoch stáva, keď si začnem myslieť, že vlastne nič neviem...). Našťastie, tieto pocity pominuli a ja sa cez víkend chystám opäť na ďalší kurz. Opäť do Prahy. Už teraz horím nedočkavosťou čo prinesie .

Tentokrát už však radšej na aute. To aby som nemusela v noci cestovať a potom celý deň zívať na kurze (školitelia si predsa len môžu myslieť, že ma ten kurz vyslovene nebaví ).

Nonstop vzdelávaniu a novým informáciám (a našim lepším hodinám) zdar!