Môj príbeh možno nie je ničím zaujímavý, ale je o tom ako mi Zumba zmenila život a stala sa mojím životným štýlom.

Takmer presne pred tromi rokmi sa ma tréner v posilňovni do ktorej som chodila 3-4x týždenne spýtal: „Ty nie si na Zumbe, dnes je prvá hodina a sú tam všetky baby z okolia????“

„Hmmm.." , povedala som si, „ja môžem nejakú zumbu...no veď viete čo!" Keď sa ma však už asi piata kamarátka spýtala, či som bola v sobotu na Zumbe, začalo ma to, slušne povedané, hnevať a tak som sa na ten zázrak menom „ZUMBA“ vybrala. Veď čo...trénovaná som, hýbať sa viem, brnkačka...

Prišiel ten deň, moja prvá hodina Zumby a.... plná telocvičňa, mladučká inštruktorka , plná

energie, usmiata, hudba, ktorá rozhýbe aj to najväčšie drevo, tempo neskutočné a ja...??? Ja ,čo som si o sebe myslela, že som trénovaná s celkom slušnou kondičkou a s kladným vzťahom k tancu po tretej pesničke takmer „KO“...a to, že som sa cítila ako úplne drevo ani nechcem písať. Salsa,  salsaton, merengue, bachata, cumbia ....uff,čo to vlastne je??? Ako sa na to hýbe??? Ako s tým naložiť??? Mohla by som o tom písať aspoň ďalších 10 strán, ale koho by to bavilo čítať...

Prešli 3 roky a za ten čas som s Luckou prezumbovala množstvo hodín, prešla veľa slovenských miest, spoznala veľa slovenských aj zahraničných inštruktorov, zrelaxovala sa na troch zumba pobytoch, dovolenke v Chorvátsku, Taliansko nás čaká tento rok a pche...dokonca som bola aj v telke ...spoznala som  veľa úžasných žien...stal sa z nás „super team“ dve veselé blondínky Dada a Xenika, Žanet so stále dobrou náladou a kreatívna šikuľka Katka....sú to super baby a som šťastná že som ich spoznala..a nie len ich, ale aj veľa iných....

Ďakujem osudu a LUCKE,  že som to všetko mohla prežiť, boli to tri nádherné roky a dúfam, že ich ešte zopár bude. A viete čo??? Neschudla som ani kilogram a vôbec, ale vôbec ma to netrápi.....bolo a je to o úplne niečom inom.